Najneskôr do 31. mája aktuálneho roka za predchádzajúci rok.
Zákon č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov ukladá povinnosť správcovi vykonať vyúčtovanie 1x ročne.
Ak vlastník/užívateľ nesprístupní byt k odpočtom, rozúčtovanie nákladu je spracované podľa vyhlášky č.630/2005 Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v znení neskorších predpisov.
Netýka sa to pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov (PRVN) a vodomerov s rádiovým odpočtom
Ceny fixnej aj variabilnej zložky tepla a vodného a stočného SV schvaľuje každoročne ÚRSO (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví).
Umiestnenie PRVN na radiátoroch je určené normou STN EN 835 tak, že výška miesta inštalovania je pri vykurovacích telesách s vertikálnym prúdením (článkové, rúrkové a doskové vykurovacie telesá) medzi 66% až 80% celkovej výšky vykurovacieho telesa (merané odspodu), vzhľadom na stred rozdeľovača vykurovacích nákladov.
Regulácia radiátorov je zabezpečená termostatickými ventilmi. Tieto regulujú prietok cez radiátor priškrtením. Pri stave regulácie, kedy je nutné menšie množstvo tepla, prietok sa priškrtí a v radiátore sa rozloží teplota tak, že vrch radiátora má teplotu vstupného média, ale spodok je samozrejme viac vychladnutý, ako keby bol ventil úplne otvorený. V prípade, že ventil je úplne otvorený, miestnosť nemá optimálnu teplotu a predsa nehreje celý radiátor, vtedy je predpoklad, že regulačný ventil je zanesený a je nutné zabezpečiť opravu resp. výmenu.
Podmienky pre začatie vykurovania upravuje Vyhláška č. 152/2005 Z. z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo 6. apríla 2005 o určenom čase a o určenej kvalite dodávky tepla pre konečného spotrebiteľa
Vyhláška MH SR č. 152/2005 Z. z. určuje čas a kvalitu dodávky tepla a teplej úžitkovej vody konečnému spotrebiteľovi. Podľa nej § 2 ods. (3) dodávku tepla na prípravu teplej úžitkovej vody je dodávateľ povinný dodať tak, aby teplota teplej úžitkovej vody na výtoku u konečného spotrebiteľa bola najmenej 45 °C a najviac 55 °C.
Vodomery ako merače pretečeného objemu studenej a teplej vody sú v zmysle zákona 142/2000 Z.z. v platnom znení určené meradlá. Čas platnosti overenia po 1. auguste 2019 majú bytové vodomery na studenú a teplú vodu jednotnú lehotu platnosti overenia, a to 5 rokov.
Demontáž a montáž určených meradiel môže vykonávať iba osoba, ktorá je držiteľom dokladu o spôsobilosti v oblasti metrológie a je registrovaná na ÚNMS.
Koeficient tvorí podiel medzi fakturačným meradlom ( pri SV – vodomerná šachta pred byt. domom, pri TÚV meranie na päte domu ) a súčtom bytových vodomerov t.j. určených meradiel. Pre rozpočítavanie nákladov pre konečného spotrebiteľa sa použije nameraná spotreba na bytovom vodomere násobená vypočítaným koeficientom.
Pri koeficiente vyššom ako 1,20 je potrebné okamžite skúmať a preveriť príčiny jeho vzniku. Príčinou môže byť únik vody, rozdielny termín odpisu bytových vodomerov a vodomeru fakturačného, nefunkčné vodomery, pretekajúce splachovače WC a batérie a pod.. Tiež je potrebné rátať aj s vodou, ktorá je v rozvodoch a s povolenou odchýlkou + u byt. vodomeroch, ale aj fakturačného meradla. Každé určené meradlo má totiž prípustnú odchýlku.
Vodovodné prípojky bytových domov – kontrola únikov:
- Vodovodnou prípojkou sa privádza voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti, ktorá je pripojená na verejný vodovod.
- Vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom nehnuteľností alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. Meradlo umiestnené na vodovodnej prípojke je príslušenstvom verejného vodovodu.
Z dôvodu zvýšeného výskytu únikov vody na vodovodnej prípojke medzi bytovým domom a vodomernou šachtou, Bytové družstvo Spišská Nová Ves odporúča zástupcom vlastníkov bytového domu, aby v predstihu naplánovali rekonštrukciu vodovodnej prípojky, a tým zamedzili vzniku havarijného stavu a vzniku ďalších škôd práve v svojom bytovom dome.
Zároveň dávame do pozornosti vykonávanie pravidelných kontrol stavu vodovodnej vodomernej šachty a vodovodných rozvodov. Vlastník vodovodnej prípojky je povinný zabezpečiť opravy a údržbu na vlastné náklady.
Skryté, dlhotrvajúce poruchy – úniky, hoci aj malej intenzity, predstavujú značný uniknutý objem vody, a tým aj nemalé finančné náklady.
Tepelná služba je položka vo vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu je to poplatok pre ROZÚČTOVATEĽOV TEPLA a zahŕňa rozúčtovanie nákladov na teplo na vykurovanie a odpisy pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov (PRVN).
Náklady na použitú teplú vodu tvoria náklady na vodu a náklady na jej ohrev. Náklady na ohrev teplej vody sa vypočítajú podľa vyhlášky č. 240/2016, kde základná zložka tvorí 20% a spotrebná zložka 80%.
Zjednodušený príklad:
spotreba TV v byte za rok | 20 m3 |
koeficient TV v byt. dome | 1,05 |
spotreba TV vstupujúca do výpočtu | 20 m3 x 1,05 = 21 m3 |
1. Ohrev teplej vody t.j. náklady za teplo v teplej vode
náklad na ohrev TV v byt. dome | 7 322 € |
základná zložka (ZZ) je 20% | 1 464,40 € |
počet bytov v byt. dome | 32 b.j. |
za ZZ zaplatím za byt | 1464,40 € / 32 b.j. = 45,76 € |
spotrebná zložka (SZ) je 80% | 5 857,60 € |
spotreba TV v byt. dome | 1 000 m3 |
za SZ zaplatím za byt | 5857,60 € / 1 000 m3 x 21 m3 = 123,01 € |
2. Voda ( vodné, stočné ) na prípravu teplej vody
cena vody za 1 m3 | 2,62 €/m3 |
spotreba TV vstupujúca do výpočtu | 21 m3 |
za vodu na prípravu teplej vody zaplatím za byt | 21 m3 x 2,62 €/m3 = 55,02 € |
Celkový náklad za spotrebovaných 20 m3 je: | 45,76 € + 123,01 € + 55,02 € = 223,79 € |
Potom 1 m3 teplej vody v mojom byte stojí: | 223,79 € / 20 m3 = 11,19 €/ m3 |
Metodiku na rozpočítavane tepla na vykurovanie definuje vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 240/2016 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára 2017.
Ak sú v objekte rozpočítavania zapojené pomerové rozdeľovače tepla rovnakého typu alebo určené meradlá na meranie tepla rovnakej triedy presnosti na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov, náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Pomer základnej zložky na metre štvorcové a spotrebnej zložky v bytových domoch, kde sú inštalované meradlá, je v súčasnej dobe odporúčaný vyhláškou v pomere 60 % na plochu bytu a 40 % podľa údajov z pomerových rozdeľovačov tepla. Vlastníci bytov sa však môžu dohodnúť aj na inom pomere, pretože slovenská legislatíva zatiaľ limity nemá.
Základná zložka (ZZ) – ide o náklady za spotrebované teplo rozpočítané na plochu bytu alebo nebytového priestoru. Pokrýva náklady aj za vykurovanie spoločných častí domu, tepelné straty a pod. Túto časť, nevie vlastník ovplyvniť svojim správaním a reguláciou teploty na vykurovacích telesách.
Spotrebná zložka (SZ) – ide o náklady za spotrebované teplo, ktoré sú vypočítané na základe údajov odčítaných z určených meradiel alebo PRVN. Túto časť, vie vlastník ovplyvniť svojim správaním a reguláciou teploty na vykurovacích telesách.
Treba si uvedomiť, že ideálny pomer nie je možné stanoviť pre všetky objekty rovnako, nakoľko v rôznych objektoch nie sú zabezpečené rovnaké podmienky. Ide napríklad o polohu, veľkosť, tvar domu, stavebnú konštrukciu, technické vybavenie a podobne.